reklama

Odkazy

Po štyroch dňoch strávených v horách sme už úplne stratili pojem o čase. Tento odkaz čítam nahlas za stolom turistickej útulne, potom lístok so slovami neznámej turistky vkladám naspäť do zošita a všetko vrátim na svoje miesto. Dvere sú dokorán, no dnu aj napriek tomu preniká málo svetla, chcela by som zapáliť sviečku, umyť si v potoku tvár a zostať tu ukrytá pred nočným lesom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Namiesto toho však prejdeme krížom cez lúku, na ktorej som v lete nikdy nebola, potom sa vrátime na chodník, odkiaľ v diaľke stále vidieť zasnežené tatranské vrcholy. Zdá sa mi, že naposledy bol apríl, vlhká tráva a polia medvedieho cesnaku, isto bol apríl, v ten deň sme zmokli, hore som jedla jablká, možno som nemyslela na nič dôležité, možno som bola vysilená z prudkého stúpania, odrazu niekto prišiel a daroval mi pohľadnicu, akoby sme sa poznali odjakživa.

Pri odchode sa ešte obzerám, zelená plechová strecha, zelené dvere, zelené značky na stromoch, farba, čo mi zrazu pripomína lavičky na dedinských vlakových staniciach.
Nezostali sme, neuvarili litre sladkého jazmínového čaju do jedného z hrncov, nemuseli počúvať šramot hlodavcov v dreve, inak by som určite dávala pozor na každý zvuk prichádzajú zvonku a za nič nedokázala zaspať, ale dívala by som sa do prevlhnutého stropu. Pýtala by som sa na zážitky mužov, čo tu prežili mnoho nocí a nemali strach zo samotnej studenej krajiny ani z divých zvierat. Takto tie príbehy počúvam počas kráčania cez lúku, stmieva sa, myslím na jedného z tých opitých mužov, na toho, ktorý sa rozprával s medvedicou uprostred noci, no ráno si nepamätal nič, vôbec nič, len to, že mesiac bol iný, obrovský, neskutočný.

Šmýka sa, les je plný lístia a blata, lepí sa na topánky aj nohavice. Smejem sa, lebo každý obrys stromu niečo pripomína, hovorím, že najlepšie je dívať sa priamo pred seba, na biele kamene a lesknúce sa novembrové kaluže, na ktorých budú zajtra ráno tenké vrstvy ľadu. O takom čase budem otvárať okno, nech svetlo prežiari izbu, nech zatváram oči ako vtedy na skalách, keď som chcela vidieť Chočské vrchy a Kysucké Beskydy, keď som stála príliš na okraji skál a z výšky sa mi zatočila hlava. Slnka bude celá kuchyňa, budem žuť ovocné žuvačky, hovoriť, že ma bolia nohy, umývať termosky, z ruksaka vyberať tričká, rukavice, izotermickú fóliu a rozmrvené kakaové sušienky. Budem si sprítomňovať niektoré okamihy, vnímanie toho, čo v nich bolo, budem sa jednoducho čudovať, ako sa to dá, vystačiť si s čerstvým vzduchom a únavou.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Simona Adamcová

Simona Adamcová

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

"Nepísať a zabrániť nášmu stretnutiu, len túto prosbu mi ticho splň, len to mi umožní ako-tak žiť ďalej, všetko iné ma bude iba naďalej ničiť. " Franz Kafka, 1921 Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu