Simona Adamcová
Stopy
Pýtajú sa, kadiaľ sme prišli, keď nás nevideli kráčať pred nimi, nejde im do hlavy, z ktorej strany sme sa objavili na kopci. Túto trasu im však neprezradím, nepoviem, že sme prešli cez lúku za lesom, kde sa ešte stále drží vrstva snehu s chodníčkom medvedích stôp. Chcem aby sa čudovali, že poznáme aj zákutia, o ktorých sami netušia. Takto tam stojíme, uprostred holých bukových lesov s pokrútenými konármi, akoby už bola jar, akoby už zem voňala naozaj celkom inak.