Hmly

Autor: Simona Adamcová | 8.11.2014 o 0:37 | Karma článku: 5,88 | Prečítané:  518x

Keď ma zobudil hluk vlaku z druhej strany jazera, sadla som si na posteľ a dlho počúvala divé kačice na hladine. Ich zvuky ma už neprekvapovali, dávno som si na ne uprostred nocí zvykla. Ráno mi hmla nad jazerom pripomínala pohľad z nášho okna v kuchyni, pohľad na tmavé jesenné hory v októbri a stúpajúci opar. 

Kým sme v záhrade sedeli za dreveným stolom a z husí šklbali perie, pozorovala som, ako z hmly postupne ubúda. Perie bolo horúce, lepilo sa po rukách i po stole, poletovalo a padalo do trávy. Vtedy som netúžila po lúčeniach a clivote, chcela som zostať blízko pri lúkach a brehoch riek, bosá obedovať pod brezami a ešte ti čosi o týchto miestach hovoriť.

Keď leto skončilo, rozlepili sa mi topánky, v ktorých som sa v auguste niekoľkokrát prechádzala botanickou záhradou. Takmer za šera som nazerala do okien strednej lesníckej školy a predstavovala si, aké by to bolo, každý deň kráčať po týchto schodoch a poznať latinské názvy stromov. Dnes často myslím na staré meštianske domy, ktoré sme navštívili, na pocit, aký mávam, keď kráčam po ich drevených podlahách a prázdnych tichých izbách s padajúcou omietkou. Mávam túžbu sa v nich ráno zobudiť, namáhať si oči do tmy a premýšľať, aké únavné je pozorne a pravdivo počúvať, aké nesmierne ťažké, je snažiť sa mojimi myšlienkami vystihnúť tie tvoje.

Aj počas tejto jesene si zvykám na kratšie vlasy, na dni presvetlené celkom iným slnkom, na prvý sneh, ktorý zbadám v diaľke na kopcoch, keď sa rozospatá vykláňam z balkóna. Čoskoro pôjdem po cestách, kde som si mnohokrát hovorila, čo všetko sa jedného dňa zmení, pôjdem tam a uvidím labute i sfarbené stromy, ráno bude chladné, chladnejšie ako obyčajne, naraňajkujem sa v aute a vyberiem sa do hôr. Možno bude opäť fúkať prudký studený vietor a cestou stretneme niekoľko záchranárov, budem vedieť, prečo schádzajú dole, ale radšej to nepoviem, radšej sa budem sústrediť na celkom iné veci. Vracať sa budeme až za tmy, netušiac, že v ten neskorý večer sa nám pokazí auto. Zostaneme stáť na ceste, z termosiek dopijeme zvyšky studeného čierneho čaju, a potom sa len tak necháme nasiaknuť lesným ospalým tichom a mokrou jeseňou. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?